Translate

Farský kostol svätej Anny vo Vinnom 1.časť


PREDHOVOR

Boh vo svojej eucharistickej podobe v ňom začal prebývať už pred vyše 700 rokmi aby bol blízko ako chlieb života tým, ktorí v neho veria. Pre veriacich katolíkov je kostol zasvätený svätej Anne domovom viery, krstným prameňom a neprestajnou studnicou bohatstva vysluhovaných sviatostí. Kiež by bol tento chrám stále viac príťažlivý nie len pre svoju historickú hodnotu, ale pre hodnotu kvôli ktorej vznikol ako miesto ohlasovania a rozdávania Božieho Milosrdenstva, lásky a spásy.



ÚVODNÝ POPIS

Na úpätí Vihorlatských vrchov pod stálym dohľadom starobylého Vinianskeho hradu sa nachádza obec uchovávajúca vo svojom centre poklad vysokej historickej hodnoty. Umiestnenie kostola je na dobre viditeľnom ostrovčeku s kamenným obmurovaním a zarovnaným terénom.

Schody

V roku 2001 boli nanovo vybudované kostolné schody pre prístup z južnej strany kostolného ostrovčeka. Pôvodné kamenné schody boli rozpadnuté s veľkými medzerami a nebezpečné pre chôdzu. V tom istom roku bol aj pristavaný betónový schod vyložený dlažbou pred vchod zo západnej strany.



Kostol z vonku

Katolícky kostol sv. Anny je pôvodne ranogotický. Pochádza z konca 13. storočia, v 15. storočí prestavaný. Predpokladá sa, že to nebol prvý kostol. Vieme, že v 30. rokoch 14. storočia v tunajšom kostole pôsobil katolícky farár a že kostol mal v roku 1374 ešte drevenú vežu so zvonom. Bol zasvätený 11 tisíc pannám a martýrom a toto patrocínium sa udržalo až do reformácie do konca 16. storočia. Od roku 1598 a celé 17. storočie patril protestantom. V 17. storočí bol kostol poškodený a po roku 1735 obnovený. Ďalšie úpravy boli v 19. a aj v 20. storočí.

Kostol je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, sakristiou a predstavanou vežou. Obvodové murivo lode a časť severného muriva presbytéria pochádzajú z prvej etapy stavby. Na fasáde kostola sa nachádzajú gotické oporné piliere a gotické stupňovité štíty.

Vonkajšia dĺžka kostola je 32,5 m, vonkajšia šírka lode 11 m, výška veže okolo 32 m. V súčasnosti potrebuje kostol reštaurovanie kamenných článkov a obnovu fasády.


1. ČASŤ

PRECHÁDZKA KOSTOLOM

PRESBYTÉRIUM

Najpôvodnejšou časťou kostola je presbytérium. Z pôvodnej osi je vychýlené, postavené po roku 1450, ale zaklenuté až v poslednej tretine 15. storočia. Klenba vychádza z parlérovského typu sieťovej klenby. Klinové rebrá s výžľabkom sa zbiehajú do polkruhových prípor priamo alebo nábežným štítom. Sú vytvorené z dobre obrábateľného čierneho kameňa.



Ako okná sa tu zachovali stredoveké gotické kamenné ostenia, profilované vertikálne prúty a plamienkové kružby. Tri vysoké, orientované na južnú stranu a jedno okrúhle stredoveké gotické okno na východnej strane v centrálnej časti polygonálneho ukončenia svätyne kostola.





Na severnej strane presbytéria je neskorogotické kamenné pastofórium s trojlistovou kružbou a oblúkom oslieho chrbta. Pastofórium sa používalo ako miesto dôstojného vyloženia sviatosti oltárnej v monštrancii k verejnej poklone.


SAKRISTIA

Z presbytéria vedie stredoveký neskorogotický kamenný lomený portál s pretínanými prútmi do sakristie (na severnej strane presbytéria), ktorá je zaklenutá dvoma poľami krížovej hrebienkovej klenby.




Nerovnomerné usporiadanie dlažby v sakristii dáva tušiť viacnásobné prestavovanie interiéru.

Sakristia bola pristavaná k presbytériu až neskôr, o čom svedčí skladba obvodového kamenného muriva, ktoré nie je naviazané na murivo presbytéria a naviac, časť severného muriva presbytéria má pôvodnú vonkajšiu omietku dobre viditeľnú z povaly sakristie.

LOĎ

Loď dostala po roku 1735 barokovú krížovú klenbu, ktorá dosadá na nástenné piliere.

V hornej časti obvodových múrov lode sa nachádzajú polkruhové kamenné okenné výklenky. Na severnej strane tri a na južnej strane jedno v strede. Je možné, že pôvodne ich bolo šesť. Nie je známe, či tieto výklenky boli skutočne oknami alebo sú len architektonickým prvkom barokovej lode. Ak aj boli oknami, ich zamurovaním sa získala podstatne vyrovnanejšia klíma v interiéri kostola.


HROBKY
Podľa Kánonickej vizítácie z roku 1832: "Pod kostolom sú 3 samostatné krypty. Prvá je vo svätyni pre kňazov, v lodi napravo je krypta osvietenej rodiny grófov Waldsteinovcov, naľavo šľachetnej rodiny Draveckých, v ktorej ešte nie je nikto pochovaný. Nevie sa však na čie náklady boli postavené. Nie sú však postavené podľa kráľovského nariadenia z 20. apríla 1790, č. 13 028, lebo nemajú prístup zvonku. Sú prístupne zvnútra a rakvy sa neukladajú na príslušné miesto." 
"1/ Keďže do krýpt pod kostolom je vchod zvnútra prístupný, čo sa nezhoduje s uvedeným kráľovským nariadením a keďže pochovávanie sa vyskytne veľmi zriedkavo, usudzujem, že rakvy treba obmurovať a uložiť na určité miesto tak, aby sa neporušili múry kostola, ako keby prístup bol zvonka. Pri kladení rakiev treba ich obmurovať. Nariadenie proti sadaniu pôdy zverujem na starostlivosť farára, aby sa dbalo v prípade smrti na možné vynorenie rakvy, lebo z truhly vystupujú vlhké výpary, ktoré škodia múrom." 

CHÓR

Chór v kostole prešiel najväčšími novodobými zmenami od 19. po začiatok 20. storočia. Pôvodný tvar je narušený odbúraním severného a južného ukončenia k obvodovým múrom. Tento zásah bol účelový a viedol k výstavbe bočných balkónov. Pôvodný tvar chóru bol architektonicky veľmi podobný s tvarom chóru v Michalovskom kostole Narodenia Panny Márie.






Vstup na chór bol pôvodne z veže z „babinca“ o čom svedčí zvyšok klenby v kostolnej veži. "Babinec" nebol pôvodne zaklenutý a na chór viedlo drevené schodisko. Zvonenie zvonami sa tak vykonávalo z "babinca", do ktorého boli spustené laná od zvonov.


Inštalácia organu (koncom 19. a začiatkom 20. storočia) znemožnila využívať tento vchod a tak vzniklo riešenie otvoriť severnú a južnú časť chóru s pribudovaním schodísk a balkónov čím sa podstatne rozšíril chórový priestor. Tento zásah podnietil vyriešenie vstupu na vežu pribudovaním vonkajšieho kruhového schodiska ktoré je už z tehál a uzatvorenie babinca klenbou.

MOBILIÁR

HLAVNÝ OLTÁR

Mobiliár kostola je neogotický z konca 19. a začiatku 20. storočia. Hlavnému drevenému oltáru dominuje súsošie patrónky kostola sv. Anny s malou Pannou Máriou.


V bočných výklenkoch oltárnej skrine boli pôvodne drevené sochy sv. Štefana a sv. Ladislava. Boli vysoke cca 70 cm a mali značne poškodené ruky čo rozhodlo aj o tom, že ich nahradili terajšie sadrové sochy Božského srdca Ježišovho a Sedembolestnej Panny Márie.

Ukradnuté sochy.


Málo pozornému oku ujde jemne zdobené vnútro oltárneho pastofória.

Očiam návštevníkov chrámu je ukrytá mramorová doska, s miestom pomazania pri posvätení oltára. Hlavný oltár bol posvätený 24. septembra 1904.

Veľmi zaujímavou a architektonicky príbuznou k oltáru je monštrancia vyrobená na mieru pre tento oltár. Praktický dôvod jej však zatiaľ nedal možnosť uchovávať ju v tomto oltári. Pravdepodobne nová monštrancia objednaná pre filiálny kostol pre svoje väčšie rozmery musela zostať vo Vinnom a tá architektonicky príbuzná monštrancia našla svoje miesto vo filiálnom kostole v Zbudzi.

V kostole sa nachádzalo aj súsošie krstu Krista Pána s Jánom Krstiteľom

a dve sošky kľačiacich anjelov (jeden ružový a jeden modrý). Žiaľ v roku 1992 boli tieto sošky z kostola ukradnuté. Drevená krstiteľnica pre svoj zlý stav bola pri rekonštrukcii v roku 1991 z kostola odstránená.

BOČNÝ OLTÁR

Bočný oltár pozostáva z troch častí. Lurdská jaskyňa s Pannou Máriou, v strede bohostánok a v dolnej častí takzvaný Boží hrob. Dolná časť je novou kópiou pôvodnej časti ktorá bola pre svoje značné poškodenie vymenená.

ORGAN

Organ pochádza zo slávnej dielne Reiger Budapest. Má jeden rad kláves a 16 registrov. Začiatkom 20. storočia keď bol kostol elektrifikovaný, bolo nainštalované aj elektrické dúchadlo mechu organa.



OBRAZ BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

V roku 2004 bol v kostole v južnej časti múru triumfálneho oblúku z lode inštalovaný jediný závesný obraz s motívom milosrdného Ježiša.

EPITAFY

V niekoľkých múroch sa zachovali sa staré kamenné epitafy zo 16., 17., ale aj z 19. storočia. EPITAF EDENFI

V južnej časti múru triumfálneho oblúku z lode sa nachádza na území Slovenska ojedinelý kamenný epitaf Andreas Edenfi (Ondrej Ödenfi) z 2. tretiny 16. storočia. Pravdepodobne je to umelecké dielo domáceho majstra. OndrejÖdenfi, ktorý žil niekedy v 16. respektíve v 17. storočí je známy svojimi troma manželkami a pätnástimi deťmi s ktorými je na epitafe vyobrazený.





Epitaf z roku 1642, ktorý dala postaviť Žofia Pongráczová na pamiatku svojho manžela (v južnej časti múru pod chórom),





ďalší epitaf s nečitateľným nápisom zo začiatku 17. storočia (v severnej časti múru pod chórom)



a ostatné epitafy z konca 19. storočia.

Rodinný epitaf Waldstein Wartenberg





Epitaf Jána Nepomuka Wartenberga narodeného v roku 1812.


VEŽA

Predstavaná veža je do výšky strechy lode gotická a má jedno pôvodné gotické okno v spodnej časti orientované na západnú stranu. Po obnove bola veža nadstavovaná v novogotickom slohu so štyrmi oknami s neogotickými vlysmi a hodinami.



Vnútorný priestor veže je rozdelený na 5 drevených podlaží z ktorých 4 sú prístupné vstavaným schodiskom. Najnižšia časť takzvaná zvonica je miesto odkiaľ sa neskôr po zaklenutí babinca ťahali zvony až do zavedenia ich elektrického pohonu.

Hodiny

Vežové hodiny sú umiestnené na treťom podlaží veže. Precízne majstrovské dielo v roku 1996 pre poruchu a vyžadovanú častú obsluhu nahradilo nové elektronické ovládanie.


Pokračovanie článku.

Komentáre